gamaya preco pobozkat princa2

Čo nám ukazujú naše vzťahy

Každý vzťah nám dáva informáciu o nás. Najviac cenných informácií dostávame zo vzťahu, v ktorom niečo nefunguje. Práve to, čo cítime ako nespravodlivosť, zvlášnosť, útok, manipuláciu, odmietanie, zneužívanie, neakceptáciu či dokonca agresiu alebo ignoráciu alebo čokoľvek s čím sa nestotožňujeme, nám dáva úplne presnú informáciu o nás.

Vďaka tomu, že sa zameriavame na druhú stranu a to, čo „robí zle“, informáciu ktorú máme priamo pred sebou o sebe nevnímame. Naopak vníma ju druhá strana, lenže cez optiku svojich skúseností, ktorá je pre nás skreslená, čo je logické. Keď sa pozeráme cez šošovku z jednej a potom z druhej strany, obraz, ktorý uvidíme bude rozdielny. Presne tak, ako sú pohľady dvoch účastníkov tej istej situácie. Čo teda dosiahneme míňaním svojho času nad premýšľaním a rozoberaním toho čo urobil alebo robí ten druhý? Jeho optika zostáva tá istá a vôbec nerozumie tej našej. A my ďalej premietame nad tým, čo robí tá druhá strana. Dokedy nás to bude baviť, míňať čas bez výsledku? Zostáva nám otázka:

Ako alebo prostredníctvom čoho teda dostávame informáciu o sebe a čo s ňou?

Prostredníctvom pocitov. To, či ich dokážeme presne pomenovať súvisí s našou voľou si ich priznať. Priznanie vedie k pochopeniu. Kto iný má schopnosť pochopiť nás tak, ako to dokážeme my sami?

Ak sme sa v detstve naučili negatívne zážitky meniť tak, že teraz my ovládneme situáciu predtým než to urobia tí druhí, rozhodli sme sa pravdepodobne neprijímať skutočnosť, že nám niekto alebo niečo ubližuje. Zvonku vyzeráme ako úspešní, silní a nasledovania hodní jedinci, skrátka ako tí, čo si so všetkým vedia poradiť a tí, ktorí udávajú trend. Akú cenu za to platíme? Neustále míňanie energie bez pochopenia a prijatia svojich pocitov vedie najprv k prázdnote, potom k vyhoreniu a ak stále nie sme ochotní cítiť, tak k ďalšej chorobe.

Ak sme sa v detstve naučili negatívne zážitky nemeniť, ale sa im prispôsobovať, ako bezpečnejšiu formu prežitia, zneužívame svoju energiu, tým, že ju míňame na prispôsobovanie tomu, čo chcú iní. Čo za to platíme? Nenaplneným životom, v ktorom chýba sebarealizácia. Všetci nás však majú radi, hodnotia nás ako výborných priateľov, na ktorých sa dá spoľahnúť, sme skrátka vysoko komunikatívne a spoločenské typy, ochotné pomáhať. To, že nás ostatní majú radi nám nenahradí chýbajúcu sebalásku. Síce si priznávame, že sa cítime mizerne, ale zodpovední sú tí druhí, ktorí od nás neustále niečo chcú. A my stále dávame, čiže tiež nás to vedie k vyčerpaniu, vyhoreniu a tak ďalej.

Znie vám, niektorý z hore uvedených príkladov povedome? Obidva typy sa totiž navzájom podvedome priťahujú a spájajú v najrôznejších vzťahoch ako plus a mínus. Prebieha tu ku vzájomnej výmene a dopĺňaniu toho, čo každej zo strán chýba až do momentu, kým si niektorá zo strán začne uvedomovať posun vlastných hraníc.

Najbežnejším problémom v akýchkoľvek vzťahoch je preto téma hraníc.

Ak ste tým, kto neustále dáva a zabúda na vlastné potreby, viete odpovedať na otázku, kde sú vaše hranice vtedy? Ak ste tým kto má potrebu stále rozhodovať, pretože ostaní vám pripadajú pomalí, neschopní, ľahostajní atď. viete kde sú vaše hranice vtedy? Odpoveď na túto otázku je predpokladom na to, aby ste vedeli odpovedať aj na to, kde sú hranice druhého účastníka vzťahu a ako do vzťahu priniesť rovnováhu. Jednoducho potrebujeme nadhľad. A ten zvyčajne máme len nad druhými, minimálne sa o tom  presviedčame. Žiaľ ak ho nemáme nad sebou, nedokážeme ho mať ani nad nikým iným. A ako vieme, že ho nemáme? Keď problémy vo vzťahoch pokračujú. Odpovede prichádzajú, keď sme ochotní byť zvedaví a pýtať sa predovšetkým na svoje tienisté stránky. Miešanie sa do života iných nám radosť ani úspech neprinesie.

Spomeňme si na detskú zvedavosť.

Je to úprimná zvedavosť a túžba po poznaní. Takúto zvedavosť v sebe potrebujeme prebudiť. Na ceste (seba)poznania sa práve vďaka zvedavosti udržiavame aktívni, spokojní a naplnení. Dar zvedavosti a poznania máme k dispozícii 24 hodín denne, 7 dní v týždni. Tak ho nepremrhajme a práve naopak, užime si ho, ako ten najkrajší dar nášho života, rovnako ako vzťahy, ktorých sme v danom momente súčasťou.

Pridajte komentár

Váš e-mail nebude zverejnený. Povinné polia sú označené *