srdce v ohni

I am a needy bitch

Povedala moja spolubývajúca po jednom z cvičení na kurze tantra jogy a šamanizmu.  Už si nepamätám, aké cvičenie to bolo. Ale pamätám si, že to na mňa zapôsobilo ako úžasná sebareflexia, ktorá sa len tak v bežnom živote nevidí. Preklad znie asi ako: „ Som chtivá suka.“. A voľný preklad: „Dožadujem sa niečoho, konkrétne pozornosti.“

A keďže sa ma táto téma z času na čas dotýka, primälo ma to k bližšiemu rozboru toho, prečo sa také niečo v živote človeka deje. Odpoveď je pomerne jednoduchá a nebola by to zábava, keby som ju hneď vybalila. Dôležité je uvedomiť si, čo tomu predchádza a čo všetko v sebe chtivosť prejavujúca sa ako potreba pozornosti zahŕňa. Dokážeme to veľmi jednoducho identifikovať, keď sa pozornosti dožaduje naše okolie. Úprimne, koho to nenaštve? Veď predsa vždy máme niečo dôležitejšie na práci a túžba po pozornosti, ktorá nás vyrušuje z nášho štandardného chodníčka je fakt otravná. Pretože to skutočne vnímame akoby z nás nejaká pijavica niečo vyciciavala alebo púšťala do nášho prostredia nejakú otravu. Poviete si, že ide o jednoznačne chýbajúce hranice, keď sú pocity také intenzívne. Možno… V skutočnosti je to obrovský dar, ktorý nám prináša nejakú informáciu o nerovnováhe, v ktorej sa momentálne nachádzame a ktorú vidíme len ako nerovnováhu druhej strany v danej situácii. Presne toľko, koľko sa nám zdá druhá strana nevyvážená sme aj my, len opačným smerom, ako misky na váhe bohyne Justície. Faktom je, že je oveľa jednoduchšie vidieť a ohodnotiť, že nás niekto iný otravuje, tlačí, rozčuľuje, vyrušuje, zavadzia a pod.. Jednoduchým príkladom takejto situácie sú naše reakcie v dopravnej zápche, keď sa niekam ponáhľame. Každý si vie určite predstaviť aj nejakú osobnejšiu situáciu.

Iná téma je, keď sa „otravnými“ stávame my. Vtedy si predsa len ideme za svojim cieľom, napĺňame svoje potreby, atď.. Ako určiť, kedy je to zdravé a kedy už prehnané mierenie na cieľ? Keď sa pozrieme do histórie, nikdy nedošlo k uvedomeniu na strane tých, ktorí si užívali na úkor ostatných, aj keby tých, ktorí prichádzali skrátka bola väčšina. Zvyčajne prišla nejaká vzbura, ktorá bola prejavom nahromadenia nespokojnosti a mala v sebe dostatočnú silu na zmenu. Pretože ak chceme skočiť skok do diaľky, teda za hranicu stredu (pomyselnej rovnováhy) medzi nami a našim cieľom, musíme napnúť svaly a tiež prekročiť hranicu druhej strany. Celé je to o postupnom vyrovnávaní a vyvažovaní, ale nie našich síl, ako by sa na prvý pohľad zdalo. V skutočnosti ide o vyrovnávanie v napĺňaní sa sebaláskou, aby sme sa jej nemuseli dožadovať od iných, resp. aby sme to nevyhodnocovali, že sa jej ich iní dožadujú od nás. Je to len ilúzia, pretože jej sami máme málo. Áno, je to celé o sebaláske, ktorú vnímame a chceme zvonka ako prejavy lásky niekoho iného. A keď sa nám jej zvonka nedostáva, prejavuje sa to ako široká paleta emócií a potrieb v našom vnútri. Veď život je predsa pestrý. Toto pekne využijú marketéri a naše vnútro zostáva naďalej prázdne.

A čo s tým? Sebaláska je stav, ak chcete pocit, tak ako radosť alebo vďačnosť. A tie si dokážeme vo svojom vnútri vyvolať bez pôsobenia vonkajších činiteľov, keď sa dáme do stavu kľudu a pohody, vnímania svojho tela, pozorovania svojich myšlienok a pocitov. Volá sa to spojenie so sebou alebo meditácia alebo byť tu a teraz. Prečo sa tomu teda tak úspešne vyhýbame a radšej sa niekam ponáhľame, sme zaneprázdnení, unavení, rozčúlení, závislí a ktovie čo všetko? Prečo sme radšej chtivé suky?

Život plný lásky, kdekoľvek ste.

Margaréta Házel

Pridajte komentár

You must be logged in to post a comment