pár v tanečnom objatí

Latín Lovers

bol názov knihy, ktorá mi padla do oka v kníhkupectve v Madride, po mojom šesťtýždňovom kurze tantra jogy. „Niet divu“, povedali by si mnohí možno s úsmevom. Podtitul knihy však bol: „Jazyk, ktorým hovoríme, bez toho, aby sme si to uvedomovali.“

Na zadnej strane knihy boli otázky: Prečo nazývame našu galaxiu mliečnou cestou? Čo v skutočnosti znamená šťastie? A ďalšie idiomatické frázy, ktoré sú odlišné v španielskom jazyku a preto v preklade nemajú v našom jazyku význam. Poukazujú však na prepojenie s ostatými tzv. románskymi jazykmi, gréčtinou, angličtinou a dokonca sanskritom. Faktom však je, že kniha chcela poukázať na význam klasickej kultúry pre jazyk, ktorý dnes používame a pochopenie sveta, v ktorom žijeme tým, že osvetľuje naše korene prostredníctvom jazyka. 

Mňa zaujala najviac kapitola o prepojení slov manželstvo a joga. Neuveriteľným spôsobom poukazuje na časť slova manžel-ka (cónyuge), ktoré v sebe zahŕňa slová jarmo a zdieľať a zároveň na podobnosť slova so slovom označujúcim pohlavný akt a ďalej so slovom označujúcim bunku, ktorá vzniká po spojení ženskej a mužskej bunky a je základom pre vývoj embrya. Ďalšou analógiou sa autor dostáva k podobnosti so slovom yoga v sanskrite, ktoré vysvetľuje ako spojenie ducha s božskosťou. Toto spojenie je základom nášho fyzického a mentálneho zdravia vo výsledku praktikovania jogy, cieľom však je ono samotné spojenie, čo je rovnako významom slova joga a manželstva.

V určitom období môjho života som začala praktikovať jogu, pretože som mala pocit, že niečo v mojom živote nefunguje a teraz som sa vlastne dozvedela, že som nepochopila význam praktikovania manželstva/partnerstva. Počas štúdia tantry som sa dozvedela, že každý môže byť našim potenciálnym partnerom. Táto veta nehovorí o zamilovanosti a hre hormónov, ktorú v čase zamilovanosti hráme a preto ju hrá aj naše telo. Hovorí o niečom hlbšom. Záleží od nášho pohľadu, vnímania, myslenia a konania, ktoré bývajú často zahmlené inštinktívnym konaním. Medzi inštinktívne konanie patria formy úteku, zamrznutia alebo útoku. Čiže podvedomé alebo aj vedomé vyhýbanie sa bolestivej téme, nahrádzanie riešenia tejto témy predstieraním inej dôležitejšej činnosti (napr. veľmi veľa práce), presadzovaním svojho názoru/postoja atď.. Všetky tieto reakcie sú vo svojej podstate prirodzené a pochopiteľné, pretože nejakým spôsobom ohrozujú naše bezpečie. Čo bezpečie znamená je veľmi individuálny vnem. Niekto sa môže cítiť v bezpečí cestujúc po cudzích krajinách, stretávajúc neznámych ľudí a nasávajúc atmosféru novosti. Pre niekoho toto môže byť život ohrozujúca predstava. Všetko závisí od toho, čo vnímame ako bezpečný chod udalostí a čo vnímame ako výzvu, ktorú najčastejšie pociťujeme vo forme strachu alebo pochybovania.

Paradoxne, ľudia, ktorí sa stretávajú v živote ako páry, majú často opačný vnem na život ohrozujúce situácie. Samozrejme úlohu tu zohráva aj pohlavie, pretože geneticky nám je daná rozvinutá iná časť vnímania u mužov a u žien. Napriek tomu, že máme za sebou dlhú históriu existencie v inštinktívnych vzorcoch správania, dnes už poznáme spôsoby ako tieto vzorce identifikovať a prekonávať. Pokiaľ nenecháme väčší priestor  strachu, pochybnostiam, pohodlnosti. Jednou z úplne najzákladnejších foriem identifikácie a prekonávania problémov je rozhovor. Ten však zatiaľ nebol zahrnutý do kategórie umenia, napriek tomu, že tam podľa môjho názoru patrí. Súčasťou tantrických rituálov je aj forma rozhovoru, čiže umenie počúvať a umenie rozprávať. V konečnom dôsledku je to umenie žiť v spojení, pretože v ňom už žijeme, či sme si toho vedomí alebo nie. Čím dlhšie tomuto poznaniu a umeniu odolávame, tým osamelejší, stresujúcejší  a prázdnejší život žijeme.  A je tu niekto, kto to po nás chce? Veď všetci túžime po láske, ktorá je najhmatateľnejším prejavom spojenia a umenia žiť.

Život plný lásky, kdekoľvek ste.

Margaréta Házel

Pridajte komentár

You must be logged in to post a comment