gamaya preco pobozkat princa

Prečo pobozkať princa

Zrejme každý pozná rozprávkový príbeh, v ktorom sa žabiak premení na krásneho princa po bozku princeznej. Na základe tohto príbehu dnes mnohí zakliati princovia čakajú na svoju princeznú alebo princezné na svojho princa. Prečo sme sa stali čakateľmi? Ako došlo k takému prekrúteniu ponaučenia z rozprávky? Ide tu o príbeh lásky, z ktorého si čakaním na toho pravého/pravú vyberáme len benefit, že dostaneme niečo bez vkladu. Keďže láska je záležitosťou srdca a nášho vnútra, je dôležité obrátiť sa vo vzťahových záležitostiach do svojho vnútra. Lásku môžeme tvoriť alebo spoluvytvárať interakciou vo vzťahoch, nemôžeme si ju jednoducho privlastniť od niekoho zvonku, aj keby nám ju druhá strana dávala ochotne z hĺbky srdca. Láska je výlučné právo každého z nás. Jeden z dôvod prečo žijeme je túžba po skúsenosti lásky. Na ceste za touto skúsenosťou však potrebujeme zakúsiť aj čo je to neláska, aby sme v momente, keď ju spoznáme, presne vedeli, že je to ona.

Človek musí odísť ďaleko, aby našiel seba samého seba. Musí veľa stratiť, aby sa naučil ceniť, čo mu zostalo. Musí si vypočuť veľa lží, aby zistil, kto hovorí pravdu. Musí si mnoho vytrpieť, aby zistil, čo je skutočné šťastie a musí sa nesprávne zamilovať, aby našiel skutočnú lásku.“

Neznámy autor

A čo je vlastne ponaučením z rozprávky pre dnešnú dobu? Dnes, keď človek začína chápať, že je tvorcom nielen svojho šťastia, ale aj nešťastia a každá skúsenosť ho vedie k dôvere vo svoje tvoriace schopnosti, je dôležité, aby pochopil na vedomej úrovni, ako tvoriaci proces funguje. Každý z nás je obdarený týmito schopnosťami, u každého sa to prejavuje výraznejšie v inej oblasti a u niekoho to čaká na prejavenie. V rozprávke princezná verila svojej intuícii a napriek tomu, že jej zrak hovoril niečo iné, ona svojím pozorovaním, videla podstatu a krásu neprejaveného princa a predovšetkým verila v seba a svoj úsudok. Z rozprávky je krásne vidieť,

aká dôležitá je viera v to, čo chceme vytvárať, ale predovšetkým v seba a svoje schopnosti to spoznať a vytvoriť.

Môže to byť nejaký projekt, pekný deň, ale aj fungujúci vzťah. To, čo si vieme predstaviť, vieme aj zrealizovať. Táto veta potvrdzuje výsledky vedeckých výskumov, kedy pozorovaný objekt sa mení podľa toho, ako ho pozorovateľ vníma.  Je to aj príbeh psychiatra, ktorý bol zamestnaný vo väznici plnej ťažkých zločincov a napriek tomu, že nemal príkladnú pracovnú disciplínu, pri rozhovore s väzňami používal techniku ho‘oponopono (havajskú techniku hygieny duše), videl v nich to dobré a predstavoval si ich ako láskavých, priamych a srdečných ľudí, jednoducho sa zameriaval na ich pozitívne stránky. Väzni postupne začali meniť správanie a väznica ich začala prepúšťať do bežného života pripravených tvoriť svoj život na novo a inak. Ak si spomínate na príbeh Rhetta Butlera z románu Odviate vetrom, správal sa inak k hlavnej hrdinke a neskôr jeho manželke Scarlett a k žene, ktorú si vážil a ktorá ho vnímala ako hrdinu, k Melanii Hamilton. Je možné na základe týchto príkladov povedať, že si môžeme meniť život zmenou našich postojov, doslovne pohľadov na ľudí, situácie, stavy? Možno si poviete, že je veľa ďalších faktorov, ktoré vplývali na hlavných hrdinov a je to určite tak. Ale ten najvýraznejší faktor,  ktorý ovplyvňuje ako vnímame ľudí a svet okolo seba, je náš postoj. Ak sa nám niečo nepáči, automaticky to odmietame, ak sme niečo už ochutnali, dáme si to a možno si toho dáme príliš, pretože naša myseľ to vyhodnotila, že nám to chutí. Dokážeme toto ovplyvniť len analýzou a (seba) kontrolou alebo vnútornou zmenou postoja? A čo z toho je pre nás prirodzenejšie? Osobne, keď som ako dieťa prvýkrát ochutnala slovenskú špecialitu – bryndzové halušky, bola som ďaleko od toho, aby mi to chutilo a nedokázala som pochopiť, prečo to ľudia jedia. Rovnaké to bolo s prvou šálkou kávy. Ale tým, že som sa napriek prvej skúsenosti rozhodla ochutnať znovu, objavila som iné chute, ktoré som možno dovtedy nemala rozvinuté.

Našim postojom sú opakované myšlienky, ktoré sa stávajú našou súčasťou a zvykom, ako železná košeľa. Na to, aby sme železnú košeľu vyzliekli a obliekli si novú, možno jemnejšiu, možno pevnejšiu, niekedy stačí moment uvedomenia, pochopenia a prijatia. Ak aj vy poznáte vo svojom okolí ľudí, ktorí sa správajú inak k ostatným ľuďom než k Vám a máte chuť to zmeniť nie kvôli nim, ale kvôli sebe a svojmu prežívaniu, skúste sa na nich pozerať v inom svetle a možno odhalíte nepobozkaného princa alebo princeznú.

Pridajte komentár

Váš e-mail nebude zverejnený. Povinné polia sú označené *