water 1759703 1920

Prečo sú výzvy naši spojenci

Sú medzi nami takí, ktorí milujú prekonávanie výziev a vedome si ich vyberajú a užívajú si adrenalín spojený s ich prekonaním. Veď od momentu narodenia sa náš život začína výzvou nadýchnuť sa vzduchu, ktorý sme dosiaľ nepoznali a urobiť aktivitu dýchania, ktorú sme v tejto forme nepoznali. Pokračuje ďalšími výzvami najprv spojenými s našim telom a jeho potrebami a my sa inštinktívne učíme, ako na tieto výzvy reagovať. Plačeme, smejeme sa a objavujeme nové spôsoby ako dosiahnuť, čo chceme, aby sme naplnili naše potreby, čím sa učíme a posúvame po rebríčku evolúcie. Prichádza to akosi samo a všetci okolo nás sú nám do istej doby nápomocní a preto výzvy ani nevnímame ako výzvy a prekonávame ich prirodzene, bez emócií strachu a pochybností. Príde však čas, kedy urobíme niečo, čo sa nášmu okoliu nepáči, okolie reaguje hodnotením alebo prekazením tejto našej aktivity, ktorá je našou prvou skúsenosťou toho, že sme niečo nepochopili a teda nie sme dokonalí, ako nám to doteraz všetci dávali najavo. Sme možno smutní alebo nahnevaní a navyše nedokonalí. Spojenie týchto pocitov s myšlienkou nedokonalosti si ďalej pestujeme a striehneme na ďalšiu evidenciu nedokonalosti z nášho okolia. Popritom rastieme a rastú aj evidencie našej nedokonalosti a my sa začíname pozerať na to, čo chceme ako na niečo, čo nemôžeme mať, pretože sme nedokonalí a musíme sa neustále vylepšovať. Sme veľmi vynaliezaví v hľadaní spôsobov vylepšovania sa, čo na určitú dobu odvedie našu pozornosť od toho, čo sme vlastne chceli a rovnako aj od myšlienky, že sme nedokonalí, ktorú sme časom povýšili na podvedomý vnútorný monológ. Tento vnútorný monológ sa nám spustí pri každej výzve a keď sa pokúšame výzvy obchádzať, vzdávame sa tým svojich túžob a vnútorný monológ sa v našom podvedomí zahniezďuje ako stále sa opakujúca páska. Usilujeme sa preto ešte viac, pracujeme viac, vzdelávame sa viac, cvičíme viac, staráme sa o druhých viac, až príde signál, že toto nie je to, prečo sme sa narodili. Signál prichádza v rôznych formách. U niekoho je to vyhorenie, u iného trávenie, či iná choroba, ale aj smrť blízkeho, čokoľvek, čo nás zasiahne a je opäť výzvou na zmenu smeru.

Našimi spojencami nie sú tie výzvy, ktoré si vyberieme, pretože sa nám páčia alebo sa nám páči imidž, ktorý získame ich prekonaním, ale tie, ktoré k nám prichádzajú. O výzvach uvedomovať si svoje myšlienky, emócie a o výzve akceptovať ich a prejaviť ich. A ak opäť príde reakcia z okolia, ktorá v nás vyvolá bolesť, strach, hnev, radosť, lásku, netrpezlivosť, stačí si len uvedomiť  silu týchto pocitov a oceniť, že sme schopní tú silu cítiť a prijať ju ako našu súčasť, ktorá je zároveň schopnosťou naplniť to, čo chceme a túžime naplniť.

Rovnako môže byť výzvou prijať a pochopiť túžbu po naplnení našich blízkych, ktorá sa nemusí zhodovať s tou našou. Pred niekoľkými rokmi sa začali na módnych prehliadkach zjavovať modelky, ktoré neboli typickým príkladom vzoru krásy, aký sme si vytvorili. A v našom slovníku sa začala udomácňovať  veta: „ V nedokonalosti je krása.“ Možno nie všetci si uvedomujeme, že v našom živote je táto veta aplikovateľná predovšetkým na iný typ krásy. Krásu rozhovoru s partnerom, partnerkou, deťmi, kolegami, predavačkou v obchode, atď.. Čo vlastne považujeme za krásne a čo za dokonalé? To, čo poznáme, na čo sme zvyknutí v našich životoch? A keď je tu niekto odlišný alebo niečo, čo my nezažívame, automaticky je to niečo nedokonalé a hodné hodnotenia, posudzovania, potláčania, atď. ? Teda toho, čo sme zažívali ako malé deti, keď sme povedali alebo urobili niečo, na čo naše okolie nebolo zvyknuté alebo pripravené?

V anglickom jazyku existuje výrok: „Life is give and take“ – „Život je dávaj a ber“. Možno je pre nás výzvou uvedomiť si aké emócie a myšlienky dávame svojmu okoliu a aké si z okolia berieme. Možno je pre nás výzvou prijať, aké je to dôležité a aký vplyv to má na náš život. Ale, ako hovorí titulok tohto článku, výzvy sú naši spojenci a posúvajú nás v rebríčku evolúcie, ale hlavne v rebríčku nášho prežívania a pochopenia vlastnej dokonalosti a krásy, ako aj dokonalosti a krásy všetkého, čo nás obklopuje, vrátane našich emócií a života s nimi.

Život plný krásy, kdekoľvek ste.

Margaréta Házel

Pridajte komentár

Váš e-mail nebude zverejnený. Povinné polia sú označené *