flower 2587531 1920

Tvoj rituál jesennej rovnodennosti

Príslovie „Pod lampou býva najväčšia tma“ pozná zrejme väčšina z nás. V slovenskom jazyku však nemáme príslovie, ktoré by vystihovalo opačnú situáciu, keď v úplnej tme vnímame svetlejšie obrysy, až si uvedomíme, aké výrazné je svetlo v tme. Dnes, keď sú deň a noc rovnako dlhé sa dostávame na pomedzie týchto dvoch opakov a možno niektorí z nás sa cítia citlivejší, rozladenejší, nabudenejší, skrátka inak než v iné dni.  Keďže prechádzame z obdobia leta – obdobia dlhšieho svetla, do obdobia jesene  – dlhšej tmy, môžeme si všimnúť, ako to vplýva na našu náladu, myšlienky, emócie. Ľudia v minulosti, keď nemali toľko nástrojov na rozptyľovanie ako my dnes, pozorovali. Výsledkom bolo vzdávanie vďaky prírode a prírodným cyklom prostredníctvom rôznych rituálov. 

Keď som stála pred otázkou rozhodnutia pre manželstvo a rituál svadby, rozhodla som sa pre svadobný rituál s myšlienkou, že keď to robia ľudia po tisícročia, musia mať na to dobrý dôvod. Za svadobný rituál som považovala a aj dnes považujem všetko, čo sa okolo svadby deje bez ohľadu na kultúrne zvyklosti danej krajiny. Ale netušila som, aký je skutočný pôvod, poslanie a význam rituálov pre náš život. Dnešná rovnodennosť mi prináša rôzne pocity a zároveň odpoveď na moju dávnu otázku ohľadom zmyslu a dôležitosti rituálov. Pod vplyvom slnka, mesiaca, planét, jednoducho vesmíru, vnímame prechod medzi rôznymi cyklami zrejme najvýraznejšie v podobe zmeny ročných období. Tieto cykly, či už sme si vedomí alebo nie, v nás vzbudzujú príchod a odchod rôznych emócií spojených s našim vnímaním prostredníctvom našich zmyslov, ktoré svojím spôsobom odrážajú cyklickosť živlov v prírode. V prípade rovnakej dĺžky dňa a noci máme možnosť naladiť sa na inakosť a predsa jednotu svetla a tmy, dňa a noci, strachu a odvahy, lásky a krutosti, všímavosti a nevšímavosti, vďačnosti a pýchy, jednoduchosti a komplikovanosti, atď.. Jednoducho si uvedomiť rozdielnosť opakov, jemnú hranicu a prechod medzi nimi. Túto pomyselnú hranicu dodržiavame vďaka svojmu  vnútornému svetlu, ak chcete vedeniu, ktoré je určite v súlade s prírodným svetom a jeho cyklami. Keďže je dnešok deň prechodu, tma v nás môže vyvolať pocity opustenia, samoty a toho, že „tu“ nepatríme. Ak si tie pocity aj  neuvedomujeme, ale sú v našom podvedomí,  o to intenzívnejšie začíname vyhľadávať kontakty a aktivity, ktoré však nedokážu zastrieť potlačené pocity samoty a neprináležania niekam. Preto v období kratších dní a dlhšej tmy trpia ľudia rôznymi, možno nevysvetliteľnými smútkami, úzkosťami, či depresiami. V minulosti si ľudia uvedomovali, že je toho veľa, čo nevedia. A tak sa s tým na nejakej úrovni vysporadúvali prostredníctvom združovania v spoločnosti iných ľudí a vytváraním vďaky za to, čo práve je – slnku, či mesiacu alebo živlom. Možno tie rituály ani nevznikali tak vedome, ako skôr z obáv voči niečomu väčšiemu, z pohľadu malého človeka nepochopiteľnému, neovládateľnému.

„V každej nevedomosti je kúsok vedomosti a v každej vedomosti je kúsok nevedomosti.“

Alebo je krásne objaviť, keď niečo urobíme bez toho, aby sme na to mali jasný dôvod a potom zistíme, že to bolo naše vnútorné vedenie/vedomosť/vedomie.

A takisto vnímať, že keď niečo robíme

s úplným presvedčením o správnosti  nášho kroku, je v tom nevedomosť/neuvedomovanie si našej pýchy.

Rituálmi sa ľudia nalaďovali ešte viac na prírodu a jej živly a tým možno podvedome na živly v sebe a vzdávali tak vďaku niečomu väčšiemu a zároveň sebe a tomu veľkému, čo bolo v nich a je aj v nás. Tým veľkým je naše vedomie, ktoré tu stále je.

A práve toto vedomie nám dáva možnosť si uvedomiť, ako sa momentálne cítime, aké myšlienky sa nám tlačia do pozornosti, čo robíme a či to robíme radi, čo povznáša  nás i ľudí v našom okolí, čomu chceme venovať náš čas, náš priestor, našu pozornosť. Kde pramení toto vedomie, miesto nášho kontaktu so sebou a svetom? Vo farbách jesene je ten prameň neprehliadnuteľný. Ako ho poznáš a vieš, čo potrebuje? Ako sa staráš o poklady, ktoré Ti odhaľuje? Aký bude Tvoj vlastný rituál jesennej rovnodennosti? 

Krásne spoznávanie a rituály.

Margaréta Házel

Pridajte komentár

Váš e-mail nebude zverejnený. Povinné polia sú označené *